Alessandro po svojom ponore na majstrovstvách sveta 2024 v Kalamata, Grécko. Foto: ©CMAS
Alessandro Cianfoni je taliansky športovec pochádzajúci z Ríma, ktorý dnes žije vo Švajčiarsku. Jeho život je jedinečnou kombináciou vrcholového športu, medicíny a obdivuhodnej odolnosti. Po úraze miechy, ktorý viedol k ochrnutiu už vo veľmi mladom veku, si dokázal nanovo vybudovať svoju životnú cestu – štúdiom medicíny sa vypracoval na neurorádiológa a univerzitného profesora. Jeho život ukazuje, že hranice sú často len otázkou pohľadu.
Ešte predtým, než sa naplno venoval freedivingu, vyhral v roku 1998 preplávanie Messinskej úžiny. Po úraze sa však k športu vrátil v novej podobe – cez basketbal na vozíku a tenis na vozíku, v ktorom sa stal majstrom Švajčiarska. Jeho cesta naprieč rôznymi športami je dôkazom obrovskej vnútornej sily a odhodlania nevzdať sa.
Dnes patrí k svetovej špičke v para freedivingu – potápaní na nádych prispôsobenom športovcom so zdravotným znevýhodnením. Napriek ochrnutiu sa spolieha na precíznu techniku, kontrolu dychu a silnú myseľ. Jeho výkony ukazujú, že pod vodou nerozhoduje len telo, ale najmä schopnosť ovládať seba samého. A vďaka tomu urobil svetový rekord.
Alessandro vo svojej kancelárii. Foto: ©Alessandro Cianfoni
Rozhovor
Alessandro, ďakujeme, že si si našiel čas na naše otázky. S radosťou chceme našim čitateľom priblížiť tvoj príbeh, tvoju cestu aj vášeň pre freediving. Prosím ťa, krátko sa nám predstav.
A: Volám sa Alessandro Cianfoni, mám 54 rokov. Pochádzam z malého mesta neďaleko Ríma v Taliansku. Dnes žijem v Lugane, v taliansky hovoriacej časti Švajčiarska.
Q: Čo viedlo k tvojmu ochrnutiu a ako vám ti to zmenilo život?
A: Ako dieťa som bol veľmi aktívny a športoval som. Keď som mal 14 rokov, mal som počas lyžiarskeho tréningu nehodu, pri ktorej došlo k poraneniu miechy. Najskôr som bol úplne ochrnutý. Po dlhej rehabilitácii som síce znovu získal čiastočný cit v nohách, ale k plnej mobilite som sa už nevrátil a pohybujem sa na vozíku. Určite to zmenilo smer môjho života, ale ťažko povedať presne ako.
Foto: ©Virginia Salzedo
Q: Ako sa šport po tomto vrátil do tvojho života?
A: Úprimne, šport z môjho života nikdy nezmizol. Už počas pobytu v nemocnici som premýšľal nad tým, ako sa k nemu vrátim. Rehabilitáciu som bral ako výzvu, akoby súťaž – stále som si dával nové ciele. Spočiatku som nechcel prijať športy na vozíku, veril som, že sa úplne zotavím. Potom som však raz v televízii videl basketbal na vozíku – a nevnímal som vozíky, ale športovcov. Vtedy som sa rozhodol, že sa vrátim.
Q: Ako si sa dostal k freedivingu a čo pre teba znamená?
A: Vodu som miloval odmalička a potápaniu na nádych som sa venoval prakticky odjakživa. K súťažnému freedivingu som sa však dostal až neskôr, po skúsenostiach so športmi ako basketbal na vozíku, tenis na vozíku či plávanie. Vždy som obdivoval legendy ako Maiorca, Mayol alebo Pelizzari, takže možnosť súťažiť vo freedivingu bola pre mňa splneným detským snom. Freediving je veľmi náročný – psychicky, fyzicky aj emocionálne. Ide o kontrolu niečoho úplne základného – potreby dýchať. Keď sa naučíte pracovať s dychom, získate pocit sily a hlbšie spojenie so sebou samým.
Q: Ako si dokázal premeniť tak zásadnú životnú skúsenosť na motiváciu?
A: Bola to veľká zmena, ale nikdy som ju nevnímal ako tragédiu. Od začiatku som sa sústredil na to, čo môžem robiť ďalej. Ani dnes to neberiem ako prekážku, skôr ako obmedzenie v určitých situáciách, ktoré mi však nebráni žiť naplno.
Q: Nedávno si dosiahol svetový rekord v dynamike bez plutiev v bazéne. Aké to bolo? Mala som tú česť sledovať to z prvého radu.
A: Bol to krásny ponor. Nebol som si istý, či som ideálne pripravený, ale počas ponoru som sa cítil mimoriadne sústredený a pokojný. Najmä v závere som dokázal zostať uvoľnený a vnímať svoje telo. Netrénoval som viac, skôr lepšie – menej objemu, viac kvality. A fungovalo to.
Alessandro a Anna na CMAS Freediving World Cup 2026 v Lodži, Poľsko. Foto: ©Anna Oravec
Q: Čo sa ti odohráva v hlave počas hlbokého ponoru?
A: Je to kombinácia plného uvedomenia a zároveň schopnosti „pustiť to“. Potrebujete techniku, ale aj pokoj. Musíte si zvyknúť na to, čo robíte, aj keď to pôsobí extrémne. Strach nesmie prevziať kontrolu. Dôležité je rešpektovať svoje limity a nesnažiť sa s nimi bojovať, ale spolupracovať s nimi.
Q: Čomu sa venuješ mimo freedivingu?
A: Mám pomerne nabitý život – pracujem ako lekár aj univerzitný profesor. Vo voľnom čase milujem prírodu, najmä vodu. Rád plávam, hrám tenis, lyžujem a trávim čas s rodinou. Mám tri deti a sledovať ich vyrastať je pre mňa nesmierne dôležité. Niekedy sa dokonca podarí, že sa potápame všetci spolu – a to sú výnimočné chvíle.
Alessandro a jeho vozík pri bazéne. Foto: ©Franco Banfi
Q: Akú úlohu mala voda v tvojom detstve?
A: Vyrastal som na vidieku neďaleko mora a voda bola vždy súčasťou môjho života. Trávil som hodiny v oceáne, sníval o potápaní a objavovaní. Bola to moja veľká vášeň už od detstva.
Q: Čo si najviac vážiš na talianskej kultúre?
A: Som s ňou veľmi spätý. Dôležitý je vzťah ku kráse a elegancii – či už ide o umenie, mestá, módu alebo každodenný život. Zároveň je to aj schopnosť prispôsobiť sa. V Taliansku veci nie vždy fungujú dokonale, a človek sa naučí improvizovať a hľadať riešenia. To je veľmi cenná vlastnosť.
Q: Ako vyzerá tvoj ideálny deň?
A: Najradšej som v prírode, ideálne pri vode, a s ľuďmi, ktorých mám rád. Zároveň si však viem užiť aj samotu. Oddych veľmi nevyhľadávam – potrebujem pohyb, aby som sa cítil dobre a uvoľnene.
Q: Na čo si vo svojom živote najviac hrdý?
A: Na samotnú cestu. Na to, že som sa nevzdal a snažil sa čo najlepšie využiť to, čo mám. Keď sa obzriem späť, povedal by som, že sa mi zatiaľ darí držať všetko v rovnováhe.
Q: Aký odkaz by si dali ľuďom, ktorí čelia výzvam?
A: Život je pestrý, veľký a krásny. Nech je situácia akákoľvek, vždy stojí za to ho žiť. Namiesto toho, aby sme sa sústredili na straty, mali by sme sa pozerať na to, čo nám zostalo – a čo s tým vieme urobiť. A zároveň by sme mali chrániť krásu sveta okolo nás, najmä prírodu a oceány, a správať sa k sebe navzájom s rešpektom a láskavosťou.
Alessandro, ešte raz ďakujeme za tvoj čas a za zdieľanie inšpiratívneho príbehu.
Prajeme ti veľa šťastia, bezpečných ponorov a ďalších úspechov.
Alessandro na mieste Touchdown, Blue Hole, Egypt. Foto: ©Alessandro Cianfoni
